Prvé dni

Február 2014

Konečne sami. Cítime vzrušenie a zvedavosť. Konečne si poriadne prezrieme našu kúpu. Vedľa senníka je veľké, staré hrozno. Vyzerá to, že drží senník. Ten je úplne v dezolátnom stave a je plný všakovakého haraburdia. Snáď nájdeme niečo zaujímavé. Zariadenie domu je veľmi staré a také fuj fuj. Ale nevadí. Zakúrime v kachliach, našťastie, o chvíľu je teplučko. Voda tečie cícerkom, aj v kuchyni, aj v sprche. Ale je tu splachovací záchod. Super. Jedna kôlňa je plná dreva, hrozne starého, ale horí. Prechádzame sa po záhrade, stromy sú obrastené lišajníkom a vyzerajú preto, že už majú snáď sto rokov. A možno majú....Nájdeme studňu. Voda vyzerá byť čistá.  Všetko je také smutné, februárové. Ideme na exkurziu do dediny. Je to maličká dedinka obklopená lesom. Počet obyvateľov je cez 60, ale v skutočnosti tu žije ledva 20, takmer všetko dôchodci. A je tu veľmi veľa chalupárov a poľovníkov. Mysleli sme si, že tu bude pokoj, veď sme posledný dom a za nami len lesy až do Poľska. Omyl. Premávka ako na „Václaváku“. Poľovníci a lesný robotníci jazdia hore dole častejšie, ako je nám milé. Prvé také veľké sklamanie. Sme CHKO a napriek tomu sa tu ťaží jedna radosť. Starostka je milá, veľmi priateľská a potešila sa novým susedom, býva hneď vedľa nás. Inak v dedinke nefunguje okrem úradu nič. Krčma je zavretá, neskôr si jeden podnikavec otvorí takú mini krčmičku u seba doma cez víkendy, obchodík funguje 2x do týždňa na úrade, ale majú tu zato 2 kostoly. Pešo je dedinka naozaj veľmi dlhá, ale rozkladá sa prakticky iba na oboch stranách riečky. Spádová dedina je tak 10 km a je plne vybavená. Snažíme sa upratovať a tešíme sa na leto. Je tu nádherne. V noci je tma ako v rohu. Takú tmu sme doteraz nikdy nevideli. Čierno-čierna tma. A milióny, milióny hviezd. Táto oblasť patrí medzi najtmavšie na Slovensku. Okrem malých dediniek tu nie je žiadne mesto, najbližšie je 25-30 km ďaleko, žiadne fabriky a ani nič, čo by vytváralo svetelný smog. V dedinke svieti každý desiaty dom, verejné osvetlenie nefunguje, neskôr funguje pár hodín. Obyvatelia poctivo strážia každého, kto do dediny vojde. Musia. Takže väčšina „podozrivých“ áut je zastavená hneď na začiatku dediny. Policajná hliadka sa sem tam otočí pri našom dome, niekedy aj zastanú na pár minút. Pred domom sa nám otáča aj autobus, ktorý jazdí asi 3-4x denne. Nie je tu signál. Sme úplne v divočine : p. Telefonovať, alebo na internet chodíme hore do lesa : D je to celkom vtipné, aj keď dosť namáhavé. Ale nevadí nám to. V lese je veľa zveri. Ploty sú samá diera a pravidelne ním chodia na pozemok jelene a srny. A kadečo iné. Včelín nám rozbil medveď, je tu aj veľmi veľa vlkov a zubre. Tešíme sa, že uvidíme nejaké zvieratká. Teda mierumilovné, takého maca by som teda stretnúť nechcela, hlavne nie na záhrade. A v tej tme by mohol byť na meter odo mňa a ani by som to nevedela. Teda určite by som ho zacítila : D Spíme ako keby nás do vody hodili. Tešíme sa na nové zážitky.