Cestujeme na Fidži - cez Soul v Južnej Kórei
Je sobota ráno, 31. 10. 2015. Cestovateľský ruch vrcholí. Nakoniec ideme do Prahy autom. Dokonca berieme aj troch „stopárov“. Vyrážame o 10:00 a postupne zbierame cestujúcich. O 10:50 konečne opúšťame Bratislavu. Cesta do Prahy prebieha rýchlo a bez problémov. Trvá okolo 3 hodín. Vysadili sme spolucestujúcich a ideme na záchytné parkovisko. Prerábajú diaľnicu, musíme ísť obchádzkou, ale nie je to také hrozné a trafili sme do cieľa. Prejdeme cez rampu, nikto od nás nič nechce, zaparkujeme. Ešte sme ani nestihli vyjsť z auta a už po nás prišiel parkovací taxík na letisko. Rýchlo prehodíme batožinu a hor sa na letisko. Cesta trvá 4 minúty. Parkovné aj s odvozom v cene nás vyšlo tuším 1430 českých korún. Dosť, ale mesačné parkovanie na stráženom parkovisku a prakticky žiadna starosť s transferom. Na pražskom letisku sa dá v pohode orientovať, máme dosť času do odletu. Sadneme si ešte teda na pivo do reštaurácie.
16.30 A330 ČSA OK 190 Praha – Soul, Južná Kórea, čas letu 10 hodín.
Super letieť s personálom, kde sa v pohode dohovoríte : ) Podávajú úúúúžasný ananásový džús. Prvý krát cítime, že sme poriadna menšina. Na celej palube je nás iba pár nekórejcov. Letušky sú na nás milšie : ) Sedíme v dvojke, čo je veľká výhoda. Podáva sa jedlo. Začína prvý zádrheľ. Som vegetariánka a zabudli sme objednať pre mňa vegetariánske jedlo. Vyberám si kórejské jedlo, ktoré vyzerá, žeby som sa z neho aj najedla, keď vynechám mäsovú zložku. Skladá sa z ryže, húb, klíčkov, zeleniny, mäsa, omáčky, žemle, masla, príšerne štipľavej pasty, žltého čuda, veterníku a máme kovový príbor. Manžel mal tarhoňu s hovädzinou, šalát a ten zvyšok presne to isté čo ja. Jedlo bolo chutné, ale tú štipľavú pastu nejedzte, bolo to príšerne nechutné. Žlté čudo sa nepodarilo identifikovať ani chuťovými bunkami. Počas každej cesty som si pozrela tak 2-3 filmy, v angličtine : /
Spánok je naozaj umenie, keď sa ako tak podarí – budíček. Pohľad z okna ale stojí za to. Sneh. Veľa snehu ! Zasnežené pláne. Je 1:00 nášho času. Niekedy 2-3 hodiny dozadu sme dostali skvelú fit tyčinku. Letušky roznášajú mokré, horúce uteráky na rannú hygienu.
Jedlo číslo 2. Wrap, žemľa s maslom, koláč a ovocný kompót. Manžel má cestoviny s mäsom a zvyšok to isté. Jedlá teda nič moc. Moja placka bola s lečom a kompót bol horký, akoby skazený. Aspoň žemľa bola ok. Ešteže sa nevieme dopiť skvelého ananásového džúsu.
Je zaujímavé sledovať zasneženú krajinu. Zasnežené mestá, zaujímavé kruhové polia, cesty, veterné elektrárne. Ale väčšinou iba čisté pláne, bez narušenia civilizáciou.
+8 hodín, je 10:52 miestneho času v Soule, letisko Incheon, v Bratislave je teraz 2:52 ráno. Po asi 40 minútovom motaní sa po letisku, kde využívame bezplatný pc s internetom, vypíšeme vstupné kartičky. Meníme si peniaze 1e = 1203 kórejských wonov, kupujeme lístok na autobus číslo 6011 za 10 000 wonov/ks. Znie to hrozivo však : D pritom je to niečo cez 8e. Cesta do mesta nám trvá 1h a 15 minút. Dosť dlho veru, hlavne, keď sme mali do odletu len nejakých 8 hodín, teda reálne asi 6. Mesto a krajina ako u nás. Keby neboli nápisy, ako to nazval manžel „rozsypaný čaj“, tak ani nevieme, že nie sme v Európe. Bus zastal priamo pred palácom. Rozhodli sme sa, že navštívime obrovský palácový komplex Čchangdokkung v Soule. Vstupné do paláca + priľahlá tajná záhrada 8 000 won/ osoba. Po chvíľke sme vzdali komentovaný vstup a túlali sme sa sami. Budovy sú krásne maľované, ako naše drevenice, všetko je z dreva. Neviem, ako by dopadli naše hrady v 15 storočí, keby boli z dreva. Asi by sme dnes nemali ani tie rujny. Po chvíľke sa nám zdalo, že je všetko na jedno kopyto. Miestnosti, až na 1,5 sú prázdne. Záhrada teda nebola nič extra, ako naše, akurát pavilóny a budovy v nej. Ale určite sa to oplatilo vidieť. Škoda, že bola jeseň. Možno v lete, alebo na jar, by bola aj záhrada veselšia, zelenšia a plná kvetov. (Južná Kórea leží na rovnakej zemepisnej šírke ako Slovensko, teda počasie je tam rovnaké. Bolo tak do 10 stupňov.)
Naše prvé jedlo v Kórei. Blúdili sme uličkami pomedzi rôzne reštaurácie, až sme nakoniec v jednej zakotvili. Jedlo bolo skvelé. Roman mal kapustu s mäsom a ryžou, jeho jedlo sa strihalo nožnicami : DD a ja vajíčkovo-syrovú omeletu. K tomu boli riasy, do ktorých sa balí ryža, cestoviny, cestové rezance a niečo štipľavé. PS: Záchod mali krásny, len inteligentnejší ako ja. Jedla stáli 7 000 a 8 000 wonov. Dosť drahé mesto. Jedlá sa pohybovali cca okolo 9 000 won. Dobrá rada, zameniť 50e rozhodne nestačí.
Sedíme v lietadle Korean air, A 330-200 Soul-Nadi. Opäť sme dostali fľaštičku vody, papučky, slúchadlá, vankúš a deku. Ďalších 10 hodín v lietadle sa môže začať. Vzlet 19:25, v Bratislave je 11:25.
3 jedlo na palube lietadla. Rezance s morskými plodmi a zeleninou, kapustovo-krevetí šalát, žemľa, maslo, koláčik plnený niečím neidentifikovateľným, ale skvelý, sladké arašidy. Áno, vodné živočíchy som ešte v tej dobe jedla. Roman mal hovädzinu s fazuľou a zemiakmi a zvyšok to isté. Jedlo bolo perfektné.
Prekročili sme rovník. Prvý krát v živote. Sme na opačnej pologuli. Noc bola omnoho lepšia ako predošlá. Boli sme takí unavení, že sme zaspali v každej polohe. Sedeli sme opäť v dvojke a úplne vpredu, čiže sme nemali pred sebou sedadlá ale voľný pľac. O 2h máme prílet.
Konečne raňajky. Omeleta so zemiakmi a omáčkou, super jogurt hroznový, muffin a ovocie.
Vypisujeme vstupné kartičky. Je pondelok 2. 11. 2016, na Fidži je 9:20 ráno, v Soule je 5:20 ráno a na Slovensku je ešte nedeľa 21:20. + 12 hodín. Pristávame.
A sme tu Fidži !!!!