Nadhernáááááááááááááááááá. Úžasná. Vysnívaná. Dokonalá. Najkrajší deň v našom živote.  Tak nejak znejú chváli neviest na ich svadby. Proste jeden úžas. Aj keď niektoré pripustia, že niečo nevyšlo, aj tak bola perfektná a  podľa svadobčanov to bola najlepšia svadba na akej boli. ....Alebo žeby nie?

Je veľa druhov neviest, samozrejme, veď každá sme iná. Preto životné situácie každá z nás prežíva inak. Jedna mávne rukou nad obliatymi šatami, iná preplače celé hodiny, lebo kvetinárka dala do kytice o odtieň inú farbu obľúbených ruží. Čítala som si poctivo fóra, názory, zbierala nápady, snívala si svoj sen. Aby som uviedla na pravú mieru – mojím snom sa určite nebolo vydať, ani som si nikdy svoju svadbu nepredstavovala (teda maximálne vo veľmi hrubých črtách). Ale tak nejak som sa nechala unášať prúdom a pomaličky skladala mozaiku „najkrajšieho dňa v živote ženy“. Hneď v úvode som urobila pár zásadných chýb, ktoré mi boli osudné.

Osudné chyby alebo Veci ktoré by som dnes urobila inak:

1.      Financie. Áno, skoro všetky s tým máme problém. Náš bol hlavne v tom, že sme mali tri hypotéky (áno zdieračská mafia nás dostala do svojich pazúrov), prerábali sme chalupu (plán je sa tam natrvalo nasťahovať) a do toho sme sa rozhodli pre svadbu. Bez toho, aby sme na ňu odložili dopredu čo len cent. Ja som bola v pohode, ale partner celé mesiace mal nervy, či stihneme toľko našetriť a verte, že to neskutočne otrávi človeku život. Je to niečo ako keď máte hrozný hlad a 1e v peňaženke. A kúpite si za to koláč. Nastupujú výčitky, či naozaj to treba, kde sa dá ušetriť, čo sa dá urobiť svojpomocne.......až zistíte, že sa na vlastnú svadbu absolútne netešíte a niekoľko krát iniciujete jej zrušenie (rozumej nie rozchod : D )

-          Keby bolo keby : Dôrazne požiadam partnera, aby prestal s takými rečami, lebo mi ubližujú a zohnala si nejakú bláznivú kamošku, ktorá by sa postarala o to, aby som myslela len pozitívne a tešila sa, že budem nevesta, ako decko na Vianoce.

2.      Organizácia svadby. Všetko bolo na mne. Partner dostal okrem zarábania, zohnať víno, vytvoriť svadobné oznámenia a zabezpečiť fotografa. Musím pochváliť, všetko zvládol na jednotku. Moja mama sa snažila pomôcť ako mohla, ale väčšinou nechtiac komplikovala život (vybrali sme hudbu, ona našla inú. Vybrali sme hotel, ona iný....). Vybavila autobus, ktorý bol nakoniec zbytočný kvôli ignorancii hostí a našťastie ukecala nás, že všetci idú na matriku, nielen my a svedkovia.  A hostila celú svadbu u nás doma pred obradom – klobúk dole mami.

-          Keby bolo keby: Nestíhala som. Nabrala som si na seba priveľa. Hrozne stresy, potom síce pár mesiacov kľud, ale tesne pred svadbou peklo. Nenechám veci na poslednú chvíľu. Rozdelím povinnosti – hlavne dopredu. Nestalo by sa, že mame nemá kto pomôcť, nemá kto dávať pierka hosťom, mám nahratý obrad aj prvý tanec, načas vyšité kroje, menu kartičky objednané aby aj dorazili....A donútim hostí, aby využili drahý autobus a neignorovali našu prosbu nepresúvať sa autom. Mohli nám ušetriť nemalú čiastku za prázdny bus.

-          Ideál, dajte si svadbu zorganizovať niekomu inému. A je jedno či agentúre alebo kamoške, družičkám. Ty si máš užívať, nech makajú a stresujú za teba! Ty to vrátiš na inej svadbe.

-          Dobre si vyberte kaderníčku (moja bola skvelá), vizážistku a fotografa. Napíšte si na papier aké fotky chcete urobiť a držte sa zoznamu !!! Plakať po svadbe, že nemám žiadnu fotku s babkou, psami ktoré boli zavreté kvôli tomu celý čas v hotelovej izbe, alebo špeciálne vtipné fotky s hosťami, je neskoro. Spoľahla som sa na to,  že veď neskôr, neskôr a fotograf vie čo robí. No nevie, lebo do hlavy nám nikto nevidí.

-          Uistite sa, že cukrárka naozaj vie urobiť vami vybranú tortu. Zistiť po vkročení do sály, že sa torta na obrázok podobá na 5%, je už naozaj neskoro.

3.      Organizácia hostiny.

-          Keby bolo keby: dôrazne trvám na tom, aby si čašníci robili svoje povinnosti. Hotel si vydobyl korkovné s tým, že bude chladiť a roznášať pitie. To ale neznamená 1x na začiatku svadby! Poveriť ľudí, ktorí by sa pre istotu o hostí starali – teda suplovali čašníkov, aby na stoloch nič nechýbalo.

4.      Mám plán B. Nemala som ho ani čo sa týka počasia. Našťastie dopadlo dobre a lialo nám iba cez presuny.

-          Keby bolo keby: Zmenila by som svedka a určite mu nezverovala do rúk tombolu. Ako obyčajný hosť by bavil ľudí rovnako a nemusela som sa takmer rozrevať nad trápnou a zničenou tombolou. Prípadne ju vôbec nemať a tiež ušetriť dosť peňazí. Rozhodne som mala poprosiť dj o moderovanie, keď som videla, že družba to nezvládne.

5.      Najedla sa. Kvôli nahromadeným povinnostiam som jedla pred svadbou po asi 35 hodinách večeru a potom v deň svadby, teda po 24h tiež večeru. V kombinácii so stiahnutými šatami a stresom mi bolo zle v asi najnevhodnejšiu dobu hostiny – v úvode a musela isť von.

-          Keby bolo keby: zjedzte aspoň dačo. Hocičo. Bagetu, keksík, čokoládu, suchý rožok. Napríklad v aute počas presunov (len sa nezababrite !)

6.      Snažte sa aspoň trocha si ju užiť. Ak je všetko zorganizované skvele, tak sa aj bavíte, veď všetko ide samo. Ale keď už ste to podcenili, tak skúste čo sa ešte dá hodiť na niekoho iného a vy si namiesto toho choďte zatancovať.

-          Keby bolo keby: tak by som na druhý deň nemala okno a pocit, že žiadna svadba ani nebola. Neviete či sa ľudia bavili, ako hrala hudba.....nie preto že ste boli pod parou, ale preto, že ste mali toľko povinností, že ste nevnímali.: (

7.      Svadobná noc. Skôr svadobné ráno. Skúste sa na pár minút vytratiť už počas svadby. V svadobnom to je iba raz : )

Svadba sa teda môže zmeniť aj na nočnú moru. Obliate, roztrhnuté šaty, prevrhnutá / zabudnutá torta, opití hostia, rodičia, či mladomanželia a spúúúúústa iných hrôzostrašných vecí. Treba s nimi rátať. Dopredu. Preto veci, ktoré sa dajú ovplyvniť (napr. správny výber dodávateľa alebo poprosiť sesternicu, aby pomohla usadiť hostí), treba urobiť včas. Žiadne odkladanie na neskôr. Keď ma človek milión povinností, zaručene na niektoré zabudne, alebo ich dobabre. Človek poverený jednou vecou ju urobí dokonale a vy si ani nevšimnete, že ju urobil, ale všetko bude ako ma byť a môžete si vychutnávať príjemné veci, ktoré za vás nikto iný neurobí (napríklad zistiť ako bozkáva čerstvý manžel : )).

PS: cieľom článku nebolo traumatizovať budúce nevesty. Skôr len upozorniť, že nemusí byť všetko také ružové, ako nám chcú nahovoriť. Určite je viac neviest, ktoré sú maximálne spokojné a svadba bola ako z rozprávky. Článok je skôr pre tie, ktoré také šťastie nemali a mysleli si (ako aj ja kým mi nenapísalo pár neviest svoj srdcervúci príbeh), že to iba ja som mala všetko na figu a som asi vadná keď nejdem „s prúdom“. Osobne si myslím, že veľa neviest zámerne prikrášlilo svoju svadbu, aby neboli iné a mali „to isté“ čo ostatné nevesty. Veď čo sú ony horšie?? : )

Je večer. Cestujem autobusom domov a míňam Hornbach. V jeho vonkajšej časti sú dlhé rady stolov a na nich desiatky, možno stovky nepredaných vianočných stromčekov. Ležali tam zasnežené a spútané v sieťkach. Vo svojom tragickom osude nemali ani tú šancu, byť ozdobený vianočný stromček v domácnosti. Tragédia života a nezmyselná smrť tisícok stromov len na Slovensku. A prečo? Kvôli neskutočne hlúpemu zvyku, ktorý ku nám prišiel niekedy v stredoveku tuším z Nemecka. Kapor z Rakúska. Vôbec to neboli naše tradície a stromy sme si uctievali. Teraz pre pár dní hynú celé lesy. Predstavte si, koľko taký stromček rastie. Zasadí sa semienko a z človeka je oplodnené vajíčko. Každý sa naraz vyvíja až do chvíle, keď človek, dávno dospelý, vyrúbe svojho „brata dvojča“ stvorené v tú istú chvíľu a tak navždy pretne jeho život. Stromček je ešte malý, dieťa, vhodné akurát do obývačky. Rástol by ešte desiatky, možno stovky rokov a tiež mal potomstvo. Nestihol. Skôr ako bude mať nejaká šišku, bol zabitý. Aby teraz ležal na regály v obchode. Možno, keď bude mať mega „šťastie“ skončí ako potrava niekde v zoo. Dokedy budeme podporovať túto tragédiu vraždenia?

Teraz niečo na pobavenie. Dali sme si urobiť znalecký posudok na byt. Tí, ktorí s tým majú skúsenosti vedia, že to nie je práve najlacnejšia vec. Už je hotový a pán znalec nám napísal adresu, kam si poň môžeme prísť. No namiesto Korytnícka napísal Koristnícka. : ) Nuž podvedomie človek asi neoklame....

Písať o tom, ako nám neskutočne lezú na nervy bežné reklamy, je zbytočné. A ešte horšie je, keď nám naše obľúbené reklamy prerušujú filmami. No úplne mega drzosť sú reklamy na EUROFONDY. Začína to "Dobrými správami pre Slovensko". Asi je pre nás dobré byť v zločineckej a deštruktívnej organizácií ako je Európska únia. Za tých 11 rokov som si nevšimla absolútneho zlepšenia života v SR, práve naopak. Všetko ide rapídne ku dnu. A ďalej nám psychologicky detičky a teenageri hovoria, čo všetko sme si za eurofondíky vybudovali. Ako keby sme boli zaostalá osada niekde v Amazonskej džungli, ktorá by bez pomoci eurošušťákov nikdy nemala povedzme splachovací záchod. Iba ja sa cítim ako slovenská chudera?? Žobrák, ktorý má byť vďačný EÚ za nejaké príspevky? A to nikomu nevadí, že odvádzame do EÚ oveľa viac peňazí, ako sa nám cez eurofondy vráti naspať???!!!! Prečo vlastne dovolíme takto verejne, cez vymývač mozgov krabičku, aby nás takto klamali?! Je to nehorázne. A ešte si to musíte pozrieť (musíte, lebo ak nevypnete telku, tak je to na každom programe do nemoty) niekoľko krát za film a desiatky krát za deň. A ešte používajú presne taký tón hlasu, ako na dobrého anjela. Žeby náhoda? Ťažko. Grcať z toho. Keď už je to tak mega super, tak prečo eurá, ktoré už snáď v miliónoch (pri frekvencii reklám) míňajú na reklamy, nedajú na niečo užitočné? Večne nie sú učebnice a iné didaktické pomôcky, bezdomovci mrznú na uliciach, zvieratá v útulkoch zabíjajú pre nedostatok miesta a potravy, odpadky sa kopia popri cestách, v mestách mizne zeleň, o kvetoch môžeme poväčšine iba snívať....a xy ďalších vecí, ktoré sú taká "jednorazovka" a teda nemusí na ňu byť vyčlenený konkrétny balík peňazí v štátnom rozpočte. Skrátka, keď niekde peniaze sú, hoc aj v eurofondoch, tak ich treba maximálne efektívne využiť. A dobré a kvalitné veci sa chvália (aj predávajú) sami a nepotrebujú na to psycho teror na obrazovkách. No jedine, žeby to dobré veci neboli......

Poznáte to. Princ stretne svoju princeznú, nasleduje to najromantickejšie zasnúbenie a rozprávková svadba. A my okrem toho, že takéhoto princa hľadáme, predstavujeme si, ako nás náš vyvolený požiada o ruku.

Čo čakáme:

Už sme so svojim frajerom nejaký ten piatok a začíname pozorovať  vo svojom okolí , či v telke, šťastné držiteľky diamantu na prste. A nevieme sa dočkať, kedy bude ten zavadzajúci kus kovu zdobiť aj náš prstenník. Valentín, výročie, Vianoce, dovolenka či wellness pobyt, alebo iný gýčový termín či destinácia. Čakáme, čakáme a niektoré sa aj dočkáme. Akoby náhodou si predstavujeme aké to bude. Určite vymyslí nejaké prekvapenie a romantiku, až sa nám z toho pokazia zuby. Z telky na nás vypadávajú všelijaký Romualdovia a Bredi Pitti, vrhajúc sa pred svojou Anistonkou na kolená, pod vlak,  z výškovej budovy alebo aspoň utopia prsteň vo víne, ktorým sa následne najšťastnejšia žena na svete zadrhne, alebo ho aspoň zožerie domáci miláčik. Fantázii sa medze nekladú. Rozmachom internetu pribúdajú aj videa z tých najromantickejších zásnub bežných ľudí ako my. Nevieme sa dočkať ! A aj tie, ktoré pre tento okamih nežijú (ako ja) sú zvedavé, čo pre nich ten ich princ vymyslí. Veď snáď si aj IT-čkar aspoň vygoogli nejaký nápad a ho zrealizuje.

Aká je realita:

Reality sú dve.

Prvá – hore uvedené srdce trhajúce a slzovo – omdlievajúce zásnuby sa uskutočnia a vy môžete vycapiť na fb ( alebo aspoň kolegyniam v práci pokaziť deň) prsteň a namiesto práce celý deň vyberáte svadobné šaty (len bacha na šéfa ! teda ak ten prsteň nemáte od neho :D )

Druhá – Váš princ sa síce odhodlal vás požiadať o ruku, ale úplne svojským spôsobom, o ktorom sa bežne na cukríkových web stránkach venovaných ideálnym ženám,  nedočítate. Prečo? Lebo nie sú podľa učebnice a hollywoodskych filmov.

Spomínam si, že som hovorila priateľovi o jednej známej, ktorú partner naozaj „originálne“ požiadal o ruku. Už boli spolu dlho a začal otravovať s dieťaťom. Nato dostal odpoveď že ok, ale najprv si ju musí zobrať. Tak sa chalan odhodlal. Sediac vyvalený na gauči, pozerajúc film vytiahol prsteň, položil jej ho na brucho s veľavravným „Na“. Romantika čo poviete?

Ďalšia kamoška sa zasnúbila tiež netradične. Chalan nevedel nájsť tu pravú chvíľu a nenapadlo ho nič lepšie ako si kľaknúť pred kamošku počas obúvania sa a utekania na autobus. Okrem toho vo veľmi zlej nálade. Keď musíš tak musíš.

Podelím sa teda aj so svojimi zásnubami. Najprv som bola trocha sklamaná, že to neprebehlo cukríkovo podľa prvého scenára.....ale na druhej strane, viac  úprimné, plné lásky som si ani nemohla priať. Boli sme na svadbe kamarátky a podarilo sa mi zvýsknuť mu do ucha až tak, že mu skoro praskol bubienok. :( už sme teda moc netancovali a som veľmi vďačná za to, že nechcel odísť, ale poslušne so mnou vydržal do rana. Keď sme tak sedeli za stolom, naraz sa ku mne otočil na stoličke (ani si nekľakol), slzičky v tých úžasných očiach zdobených bábikovskými mihalnicami a opýtal sa ma „Vezmeš si ma?“ A ja hihi hehe no jasnééééé, nato mi stiahol prsteň, ktorý mi kúpil v Thajsku pred 3r a nastokol mi ho na prstenník. Na druhý deň sa pýtam, to ako vážne sme zasnúbení? A on, že no jasnééé. A bolo. Pol roka som nemala pocit že som zasnúbená, ani slovo snúbenec som nedokázala používať. Až keď sme sa cez Vianoce bavili o deťoch (tiež ma ukecával bez svadby), tak sme sa rozhodli, že sa teda aj zoberieme. Vybrali dátum o 9 mesiacov a začali chystať svadbu. Až vtedy mi zasnúbenie docvaklo :)

PS: Baby, nieže po tomto článku prestanete snívať svoj detský sen :) Skôr len treba rátať aj s menej cukríkovou variantov a rozhodne sa na svoju polovičku za to nehnevať. Radšej popýtaná o ruku sediac v kaluži blata,  ale z lásky, ako v drahej reštaurácii za hudby sláčikového kvarteta -  debilom.

Práve som si bola v Tescu kúpiť niečo na večeru. Zachcelo sa mi rožky s maslom a medom. Prídem k chladiacemu boxu, všade svietili pri maslách štítky že -10%, lebo od 1.1. je na niektoré slovenské výrobky len 10% DPH. Parádička. Veď už netreba čítať etikety, slovenské je zľavou označené. Omyl! Chytím prvé červené maslo od Meliny, bola som doteraz v tom, že je české. Ale ok, asi nie je. Začnem čítať, distribútor zo Svitu, až mi srdce podskočilo, že z môjho rodného mesta. Ale distribútor nie je výrobca. Vyrobené v Poľsku. Ľadová sprcha :( Odložím ho a chytím Rajo, veď to sa predsa vyrába v Bratislave. Vyrobené v Nemecku. To je snáď vtip nie? Zoberiem Tesco maslo a konečne vyrobené v Kežmarku. Akože toto má byť čo dokelu??? Nemala táto znížená DPH slúžiť na podporu slovenských výrobcov??? Ako im pomohla, keď poľské aj nemecké maslá stoja rovnako??? Cenový rozdiel bol 0,10-0,40 centov, čo podľa mňa nie je až tak veľký a slovenské maslo bolo uprostred ! Jedným slovom - SVINSTVO. Kvalitne naše maslo sa malo stáť vďaka nižšej DPH konkurencie schopnejšie, oproti lacnejším kšuntom zo zahraničia, no ceny klesli všetkým. Blahoželám a hlúpi kúpi vieme ktoré.

Recenzia jedla – donáška z  reštaurácie Casa Inca v Bratislave

Objednávka s popisom:

Chicharrón de pescado Kúsky ryby (150 g) obalené v múke a smažené na silnom ohni. Podáva sa s cibuľovým šalátom, vysmážaným tapiokom s omáčkou z peruánskych papričiek a s tatárskou omáčkou.  Cena 9,90

Sopa de quinua Vegetariánska polievka, kde je hlavnou surovinou quinua, posvätné zrno Inkov. Obsahuje aj hrášok, kukuricu, mrkvu a zemiaky.   Cena 2,8

Donáška meškala 100 minút. Po 14 minútach prišla sms, že sa veľmi ospravedlňujú, ale donáška bude meškať najviac 25 minút a dostala som ako odškodné 8 kreditov.  Vzhľadom na to, že donáška mešká 5x dlhšie ako ich odhadovaný čas, mala som dostať kreditov 40 nie?

Jedlo nič moc. Ryba bola chutná, ale ničím výnimočná, ako klasické obalene filé a bolo ho dosť. Tapiok bol ok, len ho bolo dosť málo. omáčky – mikro pikantná mala divnú chuť,  verím tomu, že bola čerstvá, lebo inak ju považujem za skazenú. Cibuľový mikro šalát bol chutný, len som mala pocit, že je to tá tatárka s cibuľou, tretia mikro mištička obsahovala teda čo? Chutilo to ako hrachová omáčka. Polievka bola chutná, aj keď vodová s veľkými kúskami zeleniny. Quinua vyzerala v nej zaujímavo a chutila ako krúpy. Šalát v hlavnom jedle bol výsmech. Kúsoček maličký a k tomu paradajka. Očividne obal zohriali v mikrovlnke, teda zelenina bola nechutne teplá a šalát to neprežil a mal hnedú, odpudzujúcu, ako zhnitú farbu. Obal bol preliačený a obaly malých omáčok mali rozpučené tégliky.

Celkové zhodnotenie:

V prípade, žeby jedlo vrátane polievky nestálo 12,70 ale povedzme klasických 3,50 za menu a v klasickej, priemernej, obyčajnej reštaurácii, tak si poviem ok. Nič svetoborné to nebo, ale čo čakať. A brucho, hlavne také extrémne vyhladované, ostalo plné. Nebolo to ani zlé. Tak 60% by som tomu dala. Ale, keďže to bola špeciálna reštaurácia (teda snaha o odlišnosť a snáď aj špecifickú kuchyňu), nebolo to denné menu a stálo to polovicu dennej mzdy bežného občana SR (skutočnej, nie vymyslenej politikmi a štatistickým úradom), tak teda naozaj nič extra a hodnotenie tak 40% (aspoň za tu polievku :D ). Možno im ešte niekedy dám šancu, ale tak skoro to nebude.

16. 12. 2015

Ahojte, dnes som po dlhom uvažovaní spustila svoj prvý blog. Dúfam, že si nájde čitateľov a obohatí ich krásne duše, dusené pravidlami tohto sveta. Čítať správy tohto blogu je možné aj cez RSS kanál.