Rozprávky by mali zakázať, alebo ako (ne)požiadať o ruku.
Poznáte to. Princ stretne svoju princeznú, nasleduje to najromantickejšie zasnúbenie a rozprávková svadba. A my okrem toho, že takéhoto princa hľadáme, predstavujeme si, ako nás náš vyvolený požiada o ruku.
Čo čakáme:
Už sme so svojim frajerom nejaký ten piatok a začíname pozorovať vo svojom okolí , či v telke, šťastné držiteľky diamantu na prste. A nevieme sa dočkať, kedy bude ten zavadzajúci kus kovu zdobiť aj náš prstenník. Valentín, výročie, Vianoce, dovolenka či wellness pobyt, alebo iný gýčový termín či destinácia. Čakáme, čakáme a niektoré sa aj dočkáme. Akoby náhodou si predstavujeme aké to bude. Určite vymyslí nejaké prekvapenie a romantiku, až sa nám z toho pokazia zuby. Z telky na nás vypadávajú všelijaký Romualdovia a Bredi Pitti, vrhajúc sa pred svojou Anistonkou na kolená, pod vlak, z výškovej budovy alebo aspoň utopia prsteň vo víne, ktorým sa následne najšťastnejšia žena na svete zadrhne, alebo ho aspoň zožerie domáci miláčik. Fantázii sa medze nekladú. Rozmachom internetu pribúdajú aj videa z tých najromantickejších zásnub bežných ľudí ako my. Nevieme sa dočkať ! A aj tie, ktoré pre tento okamih nežijú (ako ja) sú zvedavé, čo pre nich ten ich princ vymyslí. Veď snáď si aj IT-čkar aspoň vygoogli nejaký nápad a ho zrealizuje.
Aká je realita:
Reality sú dve.
Prvá – hore uvedené srdce trhajúce a slzovo – omdlievajúce zásnuby sa uskutočnia a vy môžete vycapiť na fb ( alebo aspoň kolegyniam v práci pokaziť deň) prsteň a namiesto práce celý deň vyberáte svadobné šaty (len bacha na šéfa ! teda ak ten prsteň nemáte od neho :D )
Druhá – Váš princ sa síce odhodlal vás požiadať o ruku, ale úplne svojským spôsobom, o ktorom sa bežne na cukríkových web stránkach venovaných ideálnym ženám, nedočítate. Prečo? Lebo nie sú podľa učebnice a hollywoodskych filmov.
Spomínam si, že som hovorila priateľovi o jednej známej, ktorú partner naozaj „originálne“ požiadal o ruku. Už boli spolu dlho a začal otravovať s dieťaťom. Nato dostal odpoveď že ok, ale najprv si ju musí zobrať. Tak sa chalan odhodlal. Sediac vyvalený na gauči, pozerajúc film vytiahol prsteň, položil jej ho na brucho s veľavravným „Na“. Romantika čo poviete?
Ďalšia kamoška sa zasnúbila tiež netradične. Chalan nevedel nájsť tu pravú chvíľu a nenapadlo ho nič lepšie ako si kľaknúť pred kamošku počas obúvania sa a utekania na autobus. Okrem toho vo veľmi zlej nálade. Keď musíš tak musíš.
Podelím sa teda aj so svojimi zásnubami. Najprv som bola trocha sklamaná, že to neprebehlo cukríkovo podľa prvého scenára.....ale na druhej strane, viac úprimné, plné lásky som si ani nemohla priať. Boli sme na svadbe kamarátky a podarilo sa mi zvýsknuť mu do ucha až tak, že mu skoro praskol bubienok. :( už sme teda moc netancovali a som veľmi vďačná za to, že nechcel odísť, ale poslušne so mnou vydržal do rana. Keď sme tak sedeli za stolom, naraz sa ku mne otočil na stoličke (ani si nekľakol), slzičky v tých úžasných očiach zdobených bábikovskými mihalnicami a opýtal sa ma „Vezmeš si ma?“ A ja hihi hehe no jasnééééé, nato mi stiahol prsteň, ktorý mi kúpil v Thajsku pred 3r a nastokol mi ho na prstenník. Na druhý deň sa pýtam, to ako vážne sme zasnúbení? A on, že no jasnééé. A bolo. Pol roka som nemala pocit že som zasnúbená, ani slovo snúbenec som nedokázala používať. Až keď sme sa cez Vianoce bavili o deťoch (tiež ma ukecával bez svadby), tak sme sa rozhodli, že sa teda aj zoberieme. Vybrali dátum o 9 mesiacov a začali chystať svadbu. Až vtedy mi zasnúbenie docvaklo :)
PS: Baby, nieže po tomto článku prestanete snívať svoj detský sen :) Skôr len treba rátať aj s menej cukríkovou variantov a rozhodne sa na svoju polovičku za to nehnevať. Radšej popýtaná o ruku sediac v kaluži blata, ale z lásky, ako v drahej reštaurácii za hudby sláčikového kvarteta - debilom.